Farnosť Sulín vznikla v roku 1653. Do roku 1772 patrila pod jurisdikciu biskupa v Przemyšli a ležala na území Poľského kráľovstva. V roku 1772 pripadla pod Uhorsko a následne 28. Apríla 1787 bola s ostatnými spišskými farnosťami začlenená do Mukačevskej eparchie. Stalo sa tak na základe požiadavky mukačevského biskupa Andreja Bačinského zo 14. novembra 1786. Prvým známym kňazom je Jakub Dubovecký, ktorý tu pôsobil v roku 1780. V roku 1792 patrili pod farnosť obce Malý Sulín, Závodie, Medzibrodie a Pilho. Už začiatkom 19. storočia stal v obci murovaný Chrám sv. archanjela Michala. Ten súčasný pochádza z roku 1879. Začiatkom prvej svetovej vojny sa vo farnosti uskutočnili sväte misie. Ďalšie boli potom v rokoch 1932 – 1933. Od roku 1943 farnosť spravoval o. Ján Nemčík, ktorý v roku 1950 zostal verný Gréckokatolíckej cirkvi. V rokoch 1950 – 1968 veriaci nevpustili pravoslávneho kňaza ani na faru, ani do chrámu. Sami sa tu schádzali na modlitbách.
Po obnovení činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa vrátil do obce gréckokatolícky farár Ján Nemčík. V tom istom roku bol chrám opravený. Medzi významné udalosti vo farnosti patrila návšteva biskupa Vasiľa Hopka, ktorý celebroval odpustovú slávnosť v roku 1972 a zároveň posvätil vymaľovaný interiér chrámu. 11. novembra 1973 biskup Hopko vo farnosti vyslúžil sviatosť myropomazania tým, ktorí boli pokrstení v rokoch 1950 – 1968 v rímskokatolíckych kostoloch. V roku 1987 sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia ikonostasu a zlátenú stenu, ako aj drevené ornamenty v roku 1995 nanovo zhotovil rezbár Michal Hutník zo Sulína. V roku 1994 bola veža chrámu opravená a pokrytá medeným plechom. V septembri 1996 bola zbúraná stará kamenná fara pravdepodobne zo začiatku 20. storočia a na jej mieste sa nasledujúci rok začala výstavba novej farskej budovy, ktorú 10. novembra 2013 posvätil prešovsky arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. V rokoch 2003 – 2004 sa vo farnosti uskutočnili sväté misie.
1. septembra 2004 sa stala bývala farnosť Matysová fíliou Sulína. Najstaršia zmienka o farnosti súvisí s účasťou jej farára Michala Peregrimského na synode Šarišského dekanátu 20. novembra 1726 v Lukove. V roku 1750 farnosť spravoval Alexander Iľkovič vysvätený mukačevským biskupom Bizancim (1716 – 1733), ktorý viedol iba matriku pokrstených. Vo farnosti vtedy žilo 180 veriacich schopných spovede. Vtedy storočný Drevený Chrám sv. archanjela Michala s dvomi zvonmi bol v dobrom stave. V druhej polovici 18. storočia, no najneskôr v roku 1833 veriaci postavili nový drevený chrám rovnakého patrocínia. Na prelome 19. a 20. storočia bola postavená v obci murovaná farská budova (dnes NKP). V roku 1938 miestny chrám prešiel generálnou opravou. V roku 1942 sa v obci uskutočnili sväté misie. V roku 1950 Štefan Simko, ktorý spravoval farnosť od roku 1941, zostal verný svojmu biskupovi a dva roky sa skrýval v okolí farnosti, kde vypomáhal, ako mohol. Ani tu veriaci neprijali pravoslávneho kňaza a sami sa modlili v chráme večierne, utierne a obednicu. Na fare v tom čase zriadili materskú školu, školu a dokonca aj miestny národný vybor súčasne.
20. septembra 1969 pokrstil prešovsky svätiaci biskup Vasiľ Hopko Jána Jaroslava Drahňovského, syna miestneho kňaza Michala. V roku 1973 veriaci postavili nový murovaný Chrám sv. Petra a Pavla a starý drevený bol prenesený do neďalekého skanzenu v Starej Ľubovni. Po roku 1977 však bola farnosť spravovaná z okolitých farnosti až do svojho zániku v roku 2004. V roku 1912 gréckokatolíci v Medzibrodí postavili malú kaplnku, ktorá sa využíva na bohoslužobne účely. V roku 2012 bola komplexne zrekonštruovaná.
Chrám sv. archanjela Michala v Sulíne pochádza z roku 1879. Ide o neoklasicistickú jednoloďovú stavbu s rovným uzáverom presbytéria, s dvoma postrannými kaplnkami, so vstavanou vežou, s barokovou baňou a pristavanou sakristiou. Oltár je z roku 1837 a pochádza z pôvodného chrámu. Štvorradový ikonostas pochádza z roku 1896 a bol zhotovený Jánom Bogdanským z Dobromilu. Základný rad je po krajoch doplnený bočnými oltárikmi a ikonami P. P. Gojdiča a V. Hopka, pričom ďalšie rady sú nad nimi vyplnene ornamentami. Pri ikonách sú umiestnene aj relikvie oboch biskupov. Kazateľnica je klasicistickou polychrómovanou drevorezbou. Štvorcový oltár so štyrmi stĺpmi na rohoch ukončuje navrchu baldachýn. Jeho súčasťou je z troch strán presklený svätostánok. V prednej časti je olejomaľba Bratovražda Ábela. Historicky hodnotnými sú liturgické, bohoslužobne knihy, evanjeliáre v cirkevnom slovanskom jazyku. Z roku 1780 pochádza najstaršia modlitebná kniha. V roku 1968 bola k svätyni zo severnej strany pristavaná sakristia.
Pôvodný drevený Chrám sv. archanjela Michala z Matysovej (dnes v Starej Ľubovni)
Pravdepodobne z druhej polovice 18. storočia je dvojdielna trojpriestorová zrubová stavba s tromi vežami a jednoramennými krížmi. Veže nad loďou a svätyňou majú na rozdiel od hlavnej veže iba pyramidálnu strechu. Svätyňu s polygonálnym uzáverom oddeľuje od lode štvorradový ikonostas z 18. storočia, ale niektoré jeho časti pochádzajú ešte z pôvodného dreveného chrámu zo 17. storočia. Starobylosť ikonostasu je viditeľná aj nad umiestnením mandyliona nad cárskymi dvermi. Jeden z pôvodných zvonov, ktorý pochádzal z roku 1631, sa nedochoval.
Chrám sv. Petra a Pavla v Matysovej z roku 1973 je jednoloďová stavba so vstavanou vežou zakončenou prymidálnou strechou a trojramenným krížom. Sedlová strecha je po stranách členená podobne ako strecha hlavnej veže. Svätyňa ma polygonálny uzáver. Súčasťou stavby je sakristia. V interiéri je dvojradový ikonostas z roku 1970, ktorého ikony namaľoval p. Boleš z Chmeľnice.
Kaplnka sv. archanjela Michala v Medzibrodí z roku 1912 slúžila obom obradom Katolíckej cirkvi. Je to jednoloďová mala sakrálna stavba so sedlovou strechou a zvýšeným priečelím, v ktorom je umiestnený jeden zvon. Jej stavebný štýl napodobňuje aj nová kaplnka postavená v roku 1994. Tá však ma valbovú strechu.
P. Borza, I. Čechova, J. Gradoš, Historický schematizmus farností Prešovskej metropolie 2016, s. 586 – 589.
1879 - 1879 Štefan Janický