1. Úvod
2. Ružencové spoločenstvo

Ružencové spoločenstvo

 Ružencové spoločenstvo (tzv. ruža) je združenie veriacich, ktorí uctievajú Presvätú Bohorodičku a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú potrebné milosti pre seba a svet a snažia sa o pokrok v kresťanskej dokonalosti.

Jednu ružu tvorí 20 členov. Každý člen sa každodenne modlí jeden konkrétny desiatok svätého ruženca. Tak sa vytvorí reťaz desiatkov, tzn. celá ruža sa denne pomodlí celý svätý ruženec podľa jednotlivých tajomstiev – radostný, bolestný, slávnostný a ruženec Svetla.

V našej farnosti v súčasnosti existuje 1 ruža.

Člen ružencového spoločenstva sa každý deň modlí jeden desiatok svätého ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom sa pridávajú aj ďalšie úmysly.

Tajomstvá svätého ruženca sa vymieňajú 1x za mesiac v poradí, ako nasledujú za sebou jednotliví členovia. Dôvodom tejto výmeny je aj to, aby sa člen ružencového spoločenstva nemodlil celý život len jedno tajomstvo, ale mal možnosť rozjímať aj o iných udalostiach Ježišovho života. Deň výmeny tajomstiev je zároveň dňom, odkedy sa modlí nové pridelené tajomstvo. V našej farnosti je to  prvý piatok v mesiaci.

Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie modlitby.

Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Nie všetci mnísi však vedeli čítať, preto sa ako náhradu modlili 150 Otčenášov. Táto modlitba sa rozšírila z kláštorov aj medzi veriacich laikov a stala sa veľmi obľúbenou. V 12. storočí  sa začala vyrábať pomôcka na túto modlitbu – zrnká spojené niťou do jedného celku. V tomto storočí  sa medzi rehoľníkmi začínajú objavovať veľkí  mariánski ctitelia napr. Bernard z Clairvaux. V tom čase boli Otčenáše nahradené modlitbou Raduj sa, Bohorodička. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 modlitieb k Bohorodičke. V tom čase modlitba Raduj sa, Bohorodička pozostávala len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V. schválil aj druhú časť.

Koncom 12. storočia a v priebehu ďalších dvoch storočí sa modlitba žaltára Panny Márie dostala kvôli rôznym spoločenským, politickým a cirkevným problémom trochu do úzadia.

Ozajstný rozkvet modlitby ruženca sa začal v 15. storočí. Kartuzián Henrich Kalkarský začal za prvou časťou Raduj sa, Bohorodička dopĺňať rôzne invokácie a  krátke zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Vytvoril až 150 týchto zamyslení, čo však bolo ťažké na zapamätanie. Ďalší kartuzián Dominik Pruský ich skrátil na 50 a zapísal ich. Dominikán -  blahoslavený Alan de la Roche urobil zásadné zmeny v modlitbe svätého ruženca. 150 Raduj sa, Bohorodička rozdelil na 15 desiatkov. Každý desiatok sa začínal modlitbou Otče náš, potom nasledovalo 10 x Raduj sa, Bohorodička, pričom každé Raduj sa, Bohorodička bolo zakončené invokáciou. Blahoslavený dominikán Alan de la Roche ako prvý rozdelil spomínaných 15 desiatkov na tri skupiny – prvých päť desiatkov tvorili tajomstvá vtelenia, ďalších päť tajomstvá umučenia a posledných päť tajomstvá zmŕtvychvstania. V roku 1483 existovalo ružencové bratstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo  ružencové tajomstvá v dnešnej podobe.

Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V., ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby svätého ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej svätého ruženca.

Svätý pápež Ján Pavol II. 16. októbra 2003 vydal apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom zaviedol nových päť desiatkov ruženca tajomstvá svetla, ktoré obsahujú tajomstvá z verejného pôsobenia Pána Ježiša.

            Po ustálení modlitby ruženca koncom 15. storočia to boli práve dominikáni, ktorí sa túto modlitbu snažili rozšíriť medzi ľuďmi. A v tejto snahe pokračujú aj v súčasnosti.

Prisľúbenia Panny Márie tým, ktorí sa modlia svätý ruženec

Dominikán bl. Alan de la Roche dostal od Panny Márie Kráľovnej posvätného ruženca pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec:

1. Ktokoľvek mi bude verne slúžiť skrze modlitbu ruženca, príjme pozoruhodné milosti.
2. Sľubujem svoju zvláštnu ochranu a tie najväčšie milosti všetkým tým, ktorí sa budú modliť ruženec.
3. Ruženec bude mocnou zbraňou proti peklu, zničí vášne, umenší hriech a zaženie bludy.
4. Spôsobí, že čnosť a dobré skutky budú prekvitať. Pre duše obsiahne hojné Božie milosrdenstvo. Odlúči srdcia ľudí od lásky k svetu a k jeho márnostiam a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach.
5. Duše, ktoré sa mi odporúčajú skrze modlitbu ruženca sa nezatratia.
6. Ktokoľvek sa bude zbožne modliť ruženec a bude rozjímať o jeho svätých tajomstvách, nikdy nebude premožený nešťastím. Boh ho nebude trestať vo svojej spravodlivosti, nezatratí sa skrze neočakávanú smrť. Ak bude spravodlivý, zachová sa v milosti Božej a stane sa hodným večného života.
7. Ktokoľvek bude mať pravú nábožnosť k ružencu, nezomrie bez sviatosti cirkvi.
8. Tí, ktorí sú verní v modlitbe ruženca, budú mať počas svojho života i pri smrti svetlo Božie a hojnosť jeho milosti. V hodine smrti budú mať účasť na zásluhách  svätých v raji.
9. Ja vyslobodím z očistca tých, ktorí boli oddaní ružencu.
10. Verné deti ruženca si vyslúžia veľký stupeň slávy v nebi.
11. Dostanete všetko, čo odo mňa prosíte skrze modlitbu ruženca.
12. Všetkým tým, ktorí rozširujú svätý ruženec, budem na pomoci v ich potrebách.
13. Dosiahla som u svojho božského Syna, že všetci zástancovia ruženca budú mať počas svojho života i v hodine smrti za prostredníkov celý nebeský dvor.
14. Všetci, ktorí sa modlia ruženec sú moji synovia a bratia môjho jediného syna Ježiša Krista.
15. Oddanosť môjmu ružencu je veľkým znamením predurčenia.

Záväzok člena ružencového spoločenstva spočíva v povinnosti pomodliť sa každý deň jeden desiatok posvätného ruženca a zúčastňovať sa mesačného stretnutia na modlitbe členov ružencového spoločenstva, kde sa uskutočňuje výmena tajomstiev. Ak nastane situácia, že člen ružencového spoločenstva má síce záujem splniť si svoj záväzok, ale z mimoriadnych dôvodov sa mu to nepodarí, vtedy to nie je hriech. No ak je člen ružencového spoločenstva voči záväzkom ľahostajný  vtedy je tu problém a možno hovoriť o hriechu nedbanlivosti, nezodpovednosti či neúprimnosti.

Okrem jednej ruže, ktorá je v našej farnosti máme aj členov Arcibratstva svätého ruženca. Všetci sa spoločne stretávajú v chráme na modlitbe svätého ruženca.